Hľadanie mimozemského života

To, čo mnohým pripadalo ako sci-fi, začína byť pomaly realitou.

To, čo mnohým pripadalo ako sci-fi, začína byť pomaly realitou. Zatiaľ čo ešte pred pár rokmi odborníci vášnivo diskutovali o tom, aká je pravdepodobnosť, že aj iné hviezdy než Slnko budú mať vlastnú planetárnu sústavu, dnes je už odhalených vyše sto extrasolárnych planét (exoplanét), ktoré nepatria do našej sústavy a astronómovia začínajú súťažiť o to, kto ako prvý objaví planétku porovnateľnú so Zemou.

Prírastky do rodiny

Najnovšie rodinu známych extrasolárnych planét rozšírili dve planéty, veľkosťou už viac-menej porovnateľné s našou planétou, objavené v Amerike, a jedna, ktorú majú na konte európski "lovci" planét. Porovnanie platí, aspoň pokiaľ ide o priemer, v skutočnosti sú štrnásť- až dvadsaťjedenkrát ťažšie než Zem. Nie sú ani príliš ďaleko - nachádzajú sa vo vzdialenosti približne tridsaťtri, respektíve štyridsaťjeden svetelných rokov od nášho Slnka. Najťažšia z nich obieha hviezdu - červeného trpaslíka, známeho ako Gliese 436, ktorá patrí k najbežnejšiemu typu hviezd v našom vesmíre, so žiarivosťou približne päťdesiatkrát nižšou než má Slnko. Teplota na jej povrchu kolíše zhruba od plus 370 stupňov na strane otočenej k Slnku až po teplotu takmer o 600 stupňov nižšiu na odvrátenej strane. Niektorí odborníci sa domnievajú, že na terminátore, teda hranici medzi svetlom a tieňom, by teplota mohla byť pre život celkom prijateľná. "Stredná" planéta, ktorej hmotnosť je osemnásťnásobkom hmotnosti Zeme, krúži okolo hviezdy 55 Cancri, kde jej robia spoločnosť už tri skôr objavené plynové planéty a spoločne vytvárajú najunikátnejší exosolárny planetárny systém, aký poznáme. Vzhľadom na blízkosť k centrálnej hviezde je ich odhadovaná povrchová teplota približne 1 500 stupňov Celzia. Tretia čerstvo objavená planéta, ktorej hmotnosť je štrnásťnásobkom hmotnosti Modrej planéty, sa nachádza v súhvezdí Oltára a je doteraz vôbec najľahšou planétou, akú sa vedcom podarilo objaviť.

Hľadanie života

Túžba astronómov objaviť planétu, veľkosťou porovnateľnú so Zemou, má svoju príčinu. Podľa odborníkov je práve na týchto "dostatočne malých" planétach oveľa väčšia pravdepodobnosť, že budú mať pevný povrch a môže sa na nich nachádzať život. V prípade troch nových planét ide o objav, ktorý nemožno podceňovať - doteraz 132 objavených exoplanét bez výnimky spadalo do kategórie "plynových obrov", kde sa s výskytom života až tak veľmi neráta. Dôležité je, že ich objav v krátkom časovom rozpätí nahráva do karát tým, ktorí tvrdia, že nejde o výnimku, ale že planéty, svojou veľkosťou porovnateľné s Modrou planétou, zrejme tvoria zďaleka nie sporadicky sa vyskytujúcu triedu planét. Či sú novoobjavené planéty zložené iba z plynu, alebo majú kamenné jadro obalené ľadom a atmosféru z vodíka a hélia ako Neptún, ku ktorému majú svojimi rozmermi najbližšie, prípadne ich tvorí iba kombinácia horniny a ľadu ako Merkúr, nie je isté. Isté je len to, že ide o doteraz jednoznačne najmenšie objavené extrasolárne planéty.

Prelomový objav

Geoff Marcy, jeden z objaviteľov nových planét, odhaduje, že v galaxii, porovnateľnej s Mliečnou dráhou, teda obsahujúcej približne 200 miliárd hviezd, by zhruba každá desiata hviezda mohla mať planéty s hmotnosťou desať až dvadsať hmotností Zeme, ktoré môžu byť potenciálnymi hostiteľkami života. Ich objavovanie by malo byť už v najbližšom čase oveľa jednoduchšie aj vďaka unikátnej digitálnej kamere s implementovanou technológiou, umožňujúcou oveľa presnejšie merania odchýlok radiálnych rýchlostí materských hviezd. Vďaka nej sa v najbližších rokoch očakáva objavenie desiatok planét podobných Zemi a pravdepodobnosť nájdenia mimozemského života sa opäť o niečo zvyšuje.
Autor: tubes